Au-pair

Aj ja, rovnako ako mnoho iných dievčat, som sa dala zlákať ponukou cestovať do Anglicka ako AU PAIR. Mala som 17 rokov a tretí rok som študovala na OA. Dostala som sa do prekrásneho prímorského mesta Brighton. Rodina bola veľmi bohatá a snobská, ale zlaté deti a veľa zvierat mi pomáhalo prežiť. Bol práve štvrtok a ja som bola konečne sama v tom veľkom dome. Trápila som sa so žehlením, keď sa zrazu ozval zvonček. Predpokladala som, že to budú opravári, ktorí mali prísť mojej zamestnávateľke vymeniť náplň do jej majestátnej a nádhernej postele. Jeden z nich bol starší, no ten druhý by stál skutočne za hriech. Asi 23-ročný, vysoký, čiernovlasý. Nechala som ich pracovať a vrátila som sa k svojmu žehleniu. Asi o pol hodiny skončili a odišli. No o chvíľu sa znova ozval zvonček a pred dverami stál ON.

Zahľadeli sme sa na seba a srdce sa mi rozbúchalo tak prudko, až som mala dojem, že mi vyskočí z hrude. A ON dostal zo seba len jedinú vetu: "Môžem ísť u vás na toaletu?" Tak fajn, ja som nadržaná a trasiem sa ako zmyslov zbavená, a jediné, po čom túži ON, je záchodová misa. Keď vyšiel von, zbadala som mu na tvári, že mi chce ešte niečo povedať. "Vieš, že si staršne krásna?" "Aj v tých teplákoch?" spýtala som sa. "Samozrejme, ale predpokladám, že bez šiat by to bolo ešte oveľa lepšie." A to bola celá naša konverzácia. Nenásytne sme sa na seba vrhli a automaticky sme zamierili na tú nádhernú posteľ. Jeho ústa sa zmocnili celého môjho tela a ja som sa lačne chopila jeho najdôležitejšej prednosti. Ovládal svoj nástroj dokonale a niekoľko ráz mi predviedol, čo je to dostať sa do raja. Nedokázali sme sa nabažiť jeden druhého, a aj zvrátenosť cudzieho prostredia nás nádherne dráždila. Čarovná chvíľa plná túžby, vzrušenia, prebiehajúca bez zbytočných slov a otázok, sa však raz musela skončiť.

Zostal mi po ňom len lístok s menom a telefónnym číslom. Nikdy som mu však nezavolala. Možno preto, aby ten okamih zostal pre mňa navždy taký výjimočný.